PENIAZE DO ŠKÔL: SPOLOČNÉ STANOVISKO SKU, NŠO a PENIAZEDOŠKÔL K PISA 2012

http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/slovenski-ziaci-vysledky/6829-clanok.html

Nasledujúce vyhlásenie je reakcia na výsledky medzinárodného výskumu

15-ročných žiakov PISA 2012. (http://special.nucem.sk/)

Spoločné vyhlásenie SKU, NŠO a iniciatívy "Peniaze do škôl"

Prečo slovenskí žiaci dosahujú v medzinárodných meraniach slabé výsledky a niekoľko návrhov na riešenia.

Spoločnou príčinou výrazného zhoršenia výsledkov je chronická nedostatočná motivácia na strane žiakov, rodičov a učiteľov.

Žiaci na Slovensku vo všeobecnosti strácajú záujem o vzdelávanie. Dôvodom je najmä to, že pri súčasnom modeli financovania stredných a vysokých škôl sa školy nesústreďujú na kvalitu prijatých študentov, ale skôr na ich počet.

Spolupráca s rodičmi je kľúčová vec. Mnohí rodičia však dnes berú školu len ako miesto na odkladanie detí. Pozorujeme nedostatky v domácej príprave. Školský systém potrebuje implementovať program, ktorý bude rozvíjať zdravý a vyvážený vzťah medzi učiteľom – rodičom - žiakom.

Učiteľ musí byť ohodnotený tak, aby sa mohol naplno venovať svojim žiakom a nemusel poobede vykonávať druhú prácu, aby zabezpečil seba a svoju rodinu. Učiteľa treba ohodnotiť tak, aby sa mohol kvalitne regenerovať a individuálne pokračovať vo svojom profesijnom rozvoji. Učiteľstvo sa musí stať atraktívnym povolaním a priťahovať najlepších absolventov s ozajstným záujmom o túto profesiu, nie tak, ako je tomu dnes. Učiteľ rovnako potrebuje pre žiaka kvalitné didaktické pomôcky a nie kabinetnú zbierku starožitností.

Najväčší problém, ktorý súvisí s čitateľskou gramotnosťou, spočíva v tom, že deti nemajú len problém čítať s porozumením, ale majú problém s čítaním ako takým. Na vyriešenie tohto problému je potrebné prijať viacero opatrení, ale za jedno z najdôležitejších považujeme to, aby začalo ministerstvo školstva vytvárať vhodné podmienky na čítanie v samotných školách. Preto by malo v oveľa väčšej miere podporovať nákup nových a zaujímavých kníh do školských knižníc. Nie je v poriadku, ak ministerstvo školstva na jednej strane deklaruje, aké je dôležité, aby sa žiaci zlepšovali v čitateľskej gramotnosti a na druhej strane vyhlási projekt, v ktorom z 258 školských knižníc, ktoré v roku 2013 žiadali o sumu 713 474,50 €, podporí len 18 a medzi týchto 18 škôl rozdelí 50 000 €.

Veľkým nedostatkom je aj fakt, že medzi väčšinou učiteľov je už dlhodobo vypestované povedomie, na základe ktorého vnímajú problematiku čitateľskej gramotnosti ako výlučnú záležitosť predmetu slovenský jazyk a literatúra. K tomuto povedomiu veľkou mierou prispieva aj NÚCEM, ktorý pri Testovaní 9 zaraďuje úlohy na čitateľskú gramotnosť do testov zo slovenského jazyka a literatúry, kde tvoria približne tretinu všetkých úloh. Bolo by oveľa lepšie, keby sa úlohy na čitateľskú gramotnosť objavovali v samostatných testoch a nie v testoch zo slovenského jazyka a literatúry. V takomto prípade by vznikol tlak aj na učiteľov iných predmetov, aby sa venovali čitateľskej gramotnosti. Napríklad v predmete matematika je potrebné zamerať sa viac na slovné úlohy a rozvíjať tak čítanie s porozumením a logické myslenie.

Gramotnosti, ktoré PISA testuje, by sa mali prirodzeným spôsobom premietnuť do viacerých predmetov a mali by byť preškolení učitelia. Zareagovať by mali v prvom rade metodické centrá. Neužitočné školenia, ktoré často ponúkajú, by mali nahradiť školeniami na tému týchto gramotností. NÚCEM, ktorý sa dlhodobo zaoberá PISOU, by mal svoje skúsenosti aktívnejším prístupom šíriť (nielen) medzi učiteľskou verejnosťou.

V rokoch 1995 až 2007 sme vo výdavkoch na školstvo zo štátneho rozpočtu klesli zo 4,7% HDP na 4% HDP, čo bol najväčší prepad spomedzi krajín OECD. Bolo len otázka času, kedy sa tento prepad prejaví aj na výsledkoch testovaných vedomostí našich žiakov. Po odrátaní eurofondov dávame v posledných rokoch na školstvo ešte menej ako 4% HDP. Navyše z eurofondov vo výške 280 miliónov eur zostáva až 95,2 milióna eur (34 percent) v ministerských rozpočtových inštitúciách spravujúcich projekty. Peniaze by preto v nasledujúcom období mali smerovať priamo do škôl, k učiteľom a žiakom. Priame financovanie škôl, prehodnotenie významu niektorých organizácií rezortu školstva, dodržiavanie finančnej disciplíny na ministerstve a v jeho organizáciách a zmena vo využívaní štrukturálnych fondov EU je to, čo by malo ministerstvo školstva riešiť už v najbližšom období.

Projekty z eurofondov sú často tvorené umelo a školstvo neposúvajú dopredu. Kreditový systém vzdelávania nie je správne nastavený, a preto neprináša adekvátne výsledky. Vývoj v školstve sa akoby zastavil. Za prepadom vzdelanosti u nás preto treba hľadať najmä kozmetické reformy robené len naoko, digitalizáciu, ktorú sme neskrotili, ale sa ňou len nechávame vliecť, stagnáciu vo vzdelávaní učiteľov a ich demotiváciu systémom. Aká budúcnosť čaká krajinu, ktorá neinvestuje všetko potrebné do škôl, do vzdelania, do nasledujúcej generácie?

Na grafoch zo správy PISA 2012 je od roku 2009 viditeľný významný štatistický pokles úrovne gramotnosti našich 15-ročných žiakov. Aj keď "reformní žiaci" neboli v PISA 2012 testovaní, je potrebné si tento štatistický pokles všimnúť a vo vzťahu k reforme z roku 2009 ho analyzovať. Obávame sa, že v budúcom testovaní PISA dopadnú aj naši "reformní žiaci" opäť podpriemerne. Reformu totiž široká učiteľská verejnosť neprijala pozitívne. Nárast byrokracie spojený s reformou tiež neposunul naše školstvo k zlepšeniu.

Dokument s názvom Správa o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja vypracováva ministerstvo školstva už takmer rok a v súčasnosti uviazol v rozporovom konaní. Dokument z veľkej miery vychádza z meraní PISA do roku 2009, kedy sa slovenské školstvo nachádzalo v stave stagnácie, či mierneho rozvoja. V súčasnosti sledujeme signifikantný prepad, preto tento dokument nemožno ďalej pokladať za aktuálny.

Mgr. Vladimír Crmoman

Mgr. Branislav Kočan

RNDr. Soňa Puterková

Vláda tvrdí, že nie sú peniaze, tak jej ich učitelia pomôžu nájsť

PaedDr. Mária Barancová

Prezidentka Slovenskej komory učiteľov

Mgr. Ivan Dudáš

Viceprezident Slovenskej komory učiteľov

PaedDr. Ľudovít Sebelédi

Predseda Nových školských odborov

Mgr. Ján Macek

Člen predsedníctva Nových školských odborov